Ako ďalej s ochranou prírody ?

Autor: Viktor Prachár | 11.12.2011 o 22:52 | (upravené 11.12.2011 o 23:04) Karma článku: 7,25 | Prečítané:  1336x

  V rámci monitoringu vybraných druhov vtáctva, hlavne dravcov prechádzam jednu  novembrovú sobotu po  obvyklej  trase jednou z dolín v pohorí Malé Karpaty, ktoré je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty. 

V spomínanej doline sa nachádza v súčasnosti viacero biotopov európskeho významu. Spomeniem porasty buka, javora horského a lipy malolistej na skalných vápencových sutinách, skalné vápencové - krasové  útvary, no väčšina  rozlohy doliny  je pokrytá bučinami, ktoré sú významné najmä svojou vekovou hodnotou. Ide pôvodne o súvislé porasty s vekom aj nad  sto rokov.  Ako podstatnú vec spomeniem to, že ide  o jedno  z maloplošných  chránených území, kde podľa zákona o ochrane prírody a krajiny platí  piaty  stupeň ochrany.  Etapovite sledujúc vývoj  situácie na tejto, ale aj podobných lokalitách, konštatujem, že ide o mimoriadne cenné plochy, kde sa vyskytuje pestrá mozaika zástupcov druhov fauny a flóry.

Kráčajúc popri potoku, kde počuť slabšie zurčanie vody na kaskádach cez kamene a skaly  sa zastavím a nastavím sluch na podivuhodný zvuk - na zvuk nepôvodný - ktorý som  v tejto doline nikdy predtým nepočul. Zo vzdialenosti 150 metrov od miesta, na ktorom som stál, bolo počuť jasne viacero motorových píl.

Po príchode na miesto sa mi naskytol hrozivý pohľad na hučiace ťažké mechanizmy na spracovanie a ťažbu dreva a minimálne desať drevorubačov. Hneď, ako som sa uistil, že to nie je halucinácia alebo zraková porucha, som spravil zopár fotiek, a zistil som na mieste ťažby okolnosti, a zároveň som zavolal najbližšieho lesného správcu.

S pohľadom na dôsledky zásahu do biotopu a so smútkom v očiach prechádzam vyťaženú plochu a podľa GPS súradníc  sa snažím nájsť vyťažené stromy , ktoré boli vysadené na jar za účelom hniezdenia vtákov v dutinách stromov. Spomeniem len, že medzi druhmi, ktoré tu hniezdia, som zaznamenal v danej lokalite hniezdenie tesára čierneho, žlny zelenej, žlny sivej a ďatľa prostredného. Podarilo sa identifikovať aj vyrúbaný buk, ktorý bol hniezdnym stromom  myšiaka lesného. Samička a samec tu štatisticky hniezdili  od  roku 2005.

Išlo  o veľmi cenný a starý porast, ktorý zohrával kľúčovú úlohu pre hniezdenie a výskyt  mnohých druhov vtáctva, a taktiež poskytoval  úkryty a útočisko pre množstvo ďalších živočíšnych druhov.

Po odchode z lokality kráčajúc dolinou zabárajúc sa po kolená do popadaného lístia, sa sám seba pýtam: „Ako ďalej s ochranou prírody? Má ešte význam sa snažiť zachrániť to posledné, čo po drancovaní  človekom ostane? Má význam ešte bojovať s veternými mlynmi?"

Sediac doma nad spracovaním výsledkov z terénu sa mysľou vraciam spätne pár rokov dozadu, keď som prechádzal viaceré  doliny v tomto pohorí, a nedokážem sa zmieriť s tým, že mnohé tiché miesta so šumom lístia, volania letiacich vtáčat z hniezd, už neexistujú. Zanikli dôsledkom  pôsobenia  lesohospodárskou činnosťou na tomto území. 

Pozerám sa do mapy, hľadám jednotlivé zakreslené hniezda v nej s oddychovými stanoviskami a zároveň  sledujem pribúdanie ťažobných plôch, ktorých rapídne pribúda z roka na rok.  

Situácia ťažby stromov v Malých Karpatoch, ktoré sa stali základom pre ochranu vtáčieho územia a kde hniezdi  viac ako 1% slovenskej populácie výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého žltochvosta lesného, pŕhľaviara hrdličky poľnej a orla kráľovského, nadobúda jasne expanzívny charakter. Ťaží sa aj  v maloplošných chránených územiach  v blízkosti  hniezd  kritériových druhov spomínaných vo vyhláške chráneného vtáčieho územia.

 

Po zisťovaní okolností viacerých ťažobných zásahov za posledné 3 roky som zistil, že išlo  o odstraňovanie dôsledkov  poveternostnej činnosti - kalamity.  Na základe znalostí a skúsenosti z terénu po veľmi častom a pravidelnom prechádzaní lokalít  a zaznamenávaniu  hraníc ťažby, ako aj aj padnutých stromov vetrom do GPS, konštatujem, že rozsah kalamity nebol natoľko rozsiahly, nakoľko sa v reálnej situácií rúbalo.  V skutočnosti minimálne na piatich lokalitách sa vyťažila a spracovala oveľa väčšia plocha  ako  plocha  zasiahnutá veternou smršťou zo 16. mája 2010. Takýmto deštruktívnym zásahom došlo nielen k poškodeniu vzácnych biotopov, ktoré kalamita nezasiahla, ale aj k zničeniu  dvoch  vtáčích hniezdnych teritórií bociana čierneho a jedného hniezda jastraba lesného.

Je toto vôbec potrebné ?  Hrá niečo iné kľúčovú úlohu ako materiálny a finančný zisk zo spracovaných, padnutých kubíkov drevnej  hmoty?    

Ak spadne porast, čo by len jeden strom či konár na zem, stáva sa to zámienkou  zo strany obhospodárovateľov lesov. Spúšťa sa  potom katastrofa a ničenie toho posledného, čo ostalo ešte nepoškodené.

Dá sa ukázať ľuďom, ktorí chodia do Karpát a spoznávať ich prírodné krásy, relaxovať a čo majú záujem o ochranu prírody, niečo celistvé zachovalé a nepoškodené? Zamyslím sa a po dlhšom čase konštatujem, že áno. Nedotknuté miesta ostali už len tam, kde sú skalné strže a sutinové porasty, kde sa z dôvodu  ťažkej  dostupnosti alebo žiadnej dostupnosti  strojov a záprahov ťažných koňov nepodarilo dostať a  vyrúbať tak porasty. Časom na takýchto lokalitách vznikli ochranné lesy .

 

Naozaj, keď premýšľame nad tým ako ďalej s ochranou prírody nielen  v Malých Karpatoch,  ale aj na celom Slovensku, si treba položiť otázku, či o pár rokov bude ešte niečo chrániť!  Kde bude vtáctvo hniezdiť? Budú mať vzácne druhy - dravce - a bociany čierne dostatočný pokoj v hniezdnej dobe? Nevyťažia sa im všetky biotopy perspektívne pre hniezdenie v blízkej budúcnosti?

Jestvujúce vyhlášky chránených vtáčích území, ktoré vyhlásilo ministerstvo, nie sú vôbec rešpektované  zo strany jednotlivých subjektov a v praxi je ich vymožiteľnosť rešpektovania a dodržiavania nemožná .

 

S batohom, ďalekohľadom, fotoaparátom a GPS kráčam v hmle dolinami až k hrebeňu na vyhliadkový bod s rozhľadom na štruktúru okolitej krajiny.  Po výstupe sa rozhliadam naokolo a pozerám sa na okolité vrchy a doliny.  

Je november a z každej doliny počuť orchester motorových píl, zvuk nesúci sa Karpatami kumuluje a vytvára dvojitú ozvenu, ktorú jasne počuť na hrebeň kopca.

Črtá sa mi pohľad jedného roka do minulosti, kedy pár bociana čierneho žalostne obletoval hniezdo so zanechanou násadou a pod  hniezdom boli priamo odstavené ťažiace stroje.

Nahradí  definitívne v budúcnosti vtáčí spev, šum lístia, blahodárne ticho a pokoj, čo  povzbudzuje každú ľudskú dušu nachádzajúcu sa nielen v Karpatoch, hučanie motorových píl, stopy po kolesách buldozérov a ozývajúce sa hulákanie lesných robotníkov?

 

9.Decembra 2011 V Bratislave

Viktor Prachár

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?