reklama

Ako ďalej s ochranou prírody ?

V rámci monitoringu vybraných druhov vtáctva, hlavne dravcov prechádzam jednu  novembrovú sobotu po  obvyklej  trase jednou z dolín v pohorí Malé Karpaty, ktoré je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

V spomínanej doline sa nachádza v súčasnosti viacero biotopov európskeho významu. Spomeniem porasty buka, javora horského a lipy malolistej na skalných vápencových sutinách, skalné vápencové - krasové útvary, no väčšina rozlohy doliny je pokrytá bučinami, ktoré sú významné najmä svojou vekovou hodnotou. Ide pôvodne o súvislé porasty s vekom aj nad sto rokov. Ako podstatnú vec spomeniem to, že ide o jedno z maloplošných chránených území, kde podľa zákona o ochrane prírody a krajiny platí piaty stupeň ochrany. Etapovite sledujúc vývoj situácie na tejto, ale aj podobných lokalitách, konštatujem, že ide o mimoriadne cenné plochy, kde sa vyskytuje pestrá mozaika zástupcov druhov fauny a flóry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kráčajúc popri potoku, kde počuť slabšie zurčanie vody na kaskádach cez kamene a skaly sa zastavím a nastavím sluch na podivuhodný zvuk - na zvuk nepôvodný - ktorý som v tejto doline nikdy predtým nepočul. Zo vzdialenosti 150 metrov od miesta, na ktorom som stál, bolo počuť jasne viacero motorových píl.

Po príchode na miesto sa mi naskytol hrozivý pohľad na hučiace ťažké mechanizmy na spracovanie a ťažbu dreva a minimálne desať drevorubačov. Hneď, ako som sa uistil, že to nie je halucinácia alebo zraková porucha, som spravil zopár fotiek, a zistil som na mieste ťažby okolnosti, a zároveň som zavolal najbližšieho lesného správcu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

S pohľadom na dôsledky zásahu do biotopu a so smútkom v očiach prechádzam vyťaženú plochu a podľa GPS súradníc sa snažím nájsť vyťažené stromy , ktoré boli vysadené na jar za účelom hniezdenia vtákov v dutinách stromov. Spomeniem len, že medzi druhmi, ktoré tu hniezdia, som zaznamenal v danej lokalite hniezdenie tesára čierneho, žlny zelenej, žlny sivej a ďatľa prostredného. Podarilo sa identifikovať aj vyrúbaný buk, ktorý bol hniezdnym stromom myšiaka lesného. Samička a samec tu štatisticky hniezdili od roku 2005.

Išlo o veľmi cenný a starý porast, ktorý zohrával kľúčovú úlohu pre hniezdenie a výskyt mnohých druhov vtáctva, a taktiež poskytoval úkryty a útočisko pre množstvo ďalších živočíšnych druhov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po odchode z lokality kráčajúc dolinou zabárajúc sa po kolená do popadaného lístia, sa sám seba pýtam: „Ako ďalej s ochranou prírody? Má ešte význam sa snažiť zachrániť to posledné, čo po drancovaní človekom ostane? Má význam ešte bojovať s veternými mlynmi?"

Sediac doma nad spracovaním výsledkov z terénu sa mysľou vraciam spätne pár rokov dozadu, keď som prechádzal viaceré doliny v tomto pohorí, a nedokážem sa zmieriť s tým, že mnohé tiché miesta so šumom lístia, volania letiacich vtáčat z hniezd, už neexistujú. Zanikli dôsledkom pôsobenia lesohospodárskou činnosťou na tomto území. 

Pozerám sa do mapy, hľadám jednotlivé zakreslené hniezda v nej s oddychovými stanoviskami a zároveň sledujem pribúdanie ťažobných plôch, ktorých rapídne pribúda z roka na rok. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Situácia ťažby stromov v Malých Karpatoch, ktoré sa stali základom pre ochranu vtáčieho územia a kde hniezdi viac ako 1% slovenskej populácie výra skalného, lelka lesného, bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa hnedkavého, ďatľa čierneho, sokola sťahovavého, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, strakoša červenochrbtého, žlny sivej, penice jarabej, prepelice poľnej, krutihlava hnedého, muchára sivého žltochvosta lesného, pŕhľaviara hrdličky poľnej a orla kráľovského, nadobúda jasne expanzívny charakter. Ťaží sa aj v maloplošných chránených územiach v blízkosti hniezd kritériových druhov spomínaných vo vyhláške chráneného vtáčieho územia.

Po zisťovaní okolností viacerých ťažobných zásahov za posledné 3 roky som zistil, že išlo o odstraňovanie dôsledkov poveternostnej činnosti - kalamity. Na základe znalostí a skúsenosti z terénu po veľmi častom a pravidelnom prechádzaní lokalít a zaznamenávaniu hraníc ťažby, ako aj aj padnutých stromov vetrom do GPS, konštatujem, že rozsah kalamity nebol natoľko rozsiahly, nakoľko sa v reálnej situácií rúbalo. V skutočnosti minimálne na piatich lokalitách sa vyťažila a spracovala oveľa väčšia plocha ako plocha zasiahnutá veternou smršťou zo 16. mája 2010. Takýmto deštruktívnym zásahom došlo nielen k poškodeniu vzácnych biotopov, ktoré kalamita nezasiahla, ale aj k zničeniu dvoch vtáčích hniezdnych teritórií bociana čierneho a jedného hniezda jastraba lesného.

Je toto vôbec potrebné ? Hrá niečo iné kľúčovú úlohu ako materiálny a finančný zisk zo spracovaných, padnutých kubíkov drevnej hmoty? 

Ak spadne porast, čo by len jeden strom či konár na zem, stáva sa to zámienkou zo strany obhospodárovateľov lesov. Spúšťa sa potom katastrofa a ničenie toho posledného, čo ostalo ešte nepoškodené.

Dá sa ukázať ľuďom, ktorí chodia do Karpát a spoznávať ich prírodné krásy, relaxovať a čo majú záujem o ochranu prírody, niečo celistvé zachovalé a nepoškodené? Zamyslím sa a po dlhšom čase konštatujem, že áno. Nedotknuté miesta ostali už len tam, kde sú skalné strže a sutinové porasty, kde sa z dôvodu ťažkej dostupnosti alebo žiadnej dostupnosti strojov a záprahov ťažných koňov nepodarilo dostať a vyrúbať tak porasty. Časom na takýchto lokalitách vznikli ochranné lesy .

Naozaj, keď premýšľame nad tým ako ďalej s ochranou prírody nielen v Malých Karpatoch, ale aj na celom Slovensku, si treba položiť otázku, či o pár rokov bude ešte niečo chrániť! Kde bude vtáctvo hniezdiť? Budú mať vzácne druhy - dravce - a bociany čierne dostatočný pokoj v hniezdnej dobe? Nevyťažia sa im všetky biotopy perspektívne pre hniezdenie v blízkej budúcnosti?

Jestvujúce vyhlášky chránených vtáčích území, ktoré vyhlásilo ministerstvo, nie sú vôbec rešpektované zo strany jednotlivých subjektov a v praxi je ich vymožiteľnosť rešpektovania a dodržiavania nemožná .

S batohom, ďalekohľadom, fotoaparátom a GPS kráčam v hmle dolinami až k hrebeňu na vyhliadkový bod s rozhľadom na štruktúru okolitej krajiny. Po výstupe sa rozhliadam naokolo a pozerám sa na okolité vrchy a doliny. 

Je november a z každej doliny počuť orchester motorových píl, zvuk nesúci sa Karpatami kumuluje a vytvára dvojitú ozvenu, ktorú jasne počuť na hrebeň kopca.

Črtá sa mi pohľad jedného roka do minulosti, kedy pár bociana čierneho žalostne obletoval hniezdo so zanechanou násadou a pod hniezdom boli priamo odstavené ťažiace stroje.

Nahradí definitívne v budúcnosti vtáčí spev, šum lístia, blahodárne ticho a pokoj, čo povzbudzuje každú ľudskú dušu nachádzajúcu sa nielen v Karpatoch, hučanie motorových píl, stopy po kolesách buldozérov a ozývajúce sa hulákanie lesných robotníkov?

9.Decembra 2011 V Bratislave

Viktor Prachár

Viktor Prachár

Viktor Prachár

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ochranár a ornitológ Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáOchrana prírodyDunajské luhyZápadné SlovenskoMalé Karpaty

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu