Na cestách alebo keď bežíme

Autor: Viktor Prachár | 22.4.2012 o 13:48 | (upravené 22.4.2012 o 14:00) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  271x

      Zdá sa nám, že cesty sa nám  pod nohami hýbu  a my stojíme na mieste bez vykročenia vpred.  Okolo  prebehne  motorka, autobus, niekoľko cyklistov, a červená  čiapočka na korčuliach, ľudia naokolo, ako aj iné živé bytosti sa hýbu.

Ďalší pohľad  na realitu je taký, že nekráčaš, ale bežíš o život snažiac sa predbehnúť všetkých naokolo. A pri rýchlom behu máš pocit, že kráčajúci ľud navôkol stojí na mieste  bez mrknutia obočia.

 Závisí to  všetko od  odhodlania a motivácie ? Alebo  je konanie podmieené  momentálnymi pocitmi, ktoré prežívame?  Ťažko sa premýšľa nad tým, že čo je impulzom pre rýchly beh  u ďalších ľudí. Ale čo je veľmi dôležité, je to, aby sme minimálne poznali  svoj vlastný impulz, čo  urýchľuje kroky, a kilometre za hodinu potom plynú ako rýchla rocková skladba.

Veľakrát  zo zvyku  alebo skôr zo zlozvyku si poviem: načo sa ponáhľať, no napriek tomu  utekám rýchlejšie . 

Už len  v samotnej  Bratislave  električky premávajú tak pomaly, že ľudia sú schopní ich predbehnúť  pri vychádzkovej  chôdzi.

Pamätám sa na to, ako  s pocitom  meškania som vystúpil  z električky , číslo si veruže nepamätám . Bežal som ulicami mesta najrýchlejšie ako sa dalo- mal som cieľ aj motiváciu  stále pred očami a v mysli  míňajúcu cestu k veľkému cieľu .  O štyri  zastávky som dobehol tú istú električku a v poslednej  chvíli skočil  do dverí .   V slúchadlách svojej mp3-ky  som mi práve znela skladba  „Lithium" od Nirvany .  Pesnička dohrala práve vtedy, keď  som naskočil do električky a začala hrať, keď som  z nej vystúpil.   Koľko  trvala táto skladba toľko aj môj  beh cez mesto . 

Často nás v živote pri behu na  dlhé vzdialenosti sprevádza  akási melódia- či už v pravidelnom  rytme  odznejúc v hlave- alebo si len tak na ceste cez pole  vypiskujeme  dáku pesničku . Práve takto sa  nám s hudbou  v hlave spájajú mnohé udalosti  , dokážeme si zapamätať; aspoň ja si dokážem zapamätať presný dátum  a čas .  Je to schopnosť alebo prekliatie  dokázať v hlave nosiť živý kalendár ?    Udalosti sa archivujú  v neskutočne veľkom množstve ako jednotlivé súbory na CD .

Rozdiel bádam  len v jednej veci: súbory na CD sa dajú vymazať, ale  súbory ako myšlienky a spomienky  a prežité udalosti  za nedajú z hlavy odstrániť .

Práve toto sú dva rozdiely  medzi technikou a ľudskou dušou .  Bádame ich zreteľne alebo len čiastočne ?

Ako si občas niekedy obľúbené CD pustíme dookola , tak  aj spomienky v hlave sa dokážu prehrávať podobným spôsobom. Tak ako filmové kotúče zo starého filmárskeho archívu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?